Odkedy sme zatvorili našu pekáreň U Dobrožrúta v Bratislave, veľa sa toho v mojom živote zmenilo.
To, čo sa nezmenilo je, moja láska k pečeniu.
Ak Vás zaujíma krátky príbeh zo života pekára tak čítajte ďalej…
Príbeh o tom ako sme začali piecť bezlepkové a vegánske koláčiky zrejme poznajú viacerí z Vás. Neskôr sme si otvorili pekáreň s predajňou U Dobrožrúta v Bratislave.
Neskôr pridali ďalšiu prevádzku v Bratislave, ktorá však ,,vydržala,, veľmi krátko…
V určitom bode môjho a teda aj našeho života (spolu s manželkou Danielkou), s ktorou sme spolupracovali na projekte U Dobrožrúta, sme sa rozhodli, že nás projekt ,,prerástol,, a ocitol sa na tzv. mŕtvom bode.
Prestal nám robiť radosť a stal sa akousi nutnosťou, rutinou, bojom o prežitie…
Bolo na výber z 3 možností ako pokračovať s Dobrožrútom ďalej:
1. nainvestovať ďalšiu kôpku peňazí, (alebo zohnať imvestora),
2. predať celý koncept aj so zariadením a odovzdať vedenie zamestnancov inému záujemcovi (ideálne snílkovi a bláznovi v jednej osobe)
3. zatvoriť výrobný priestor pekárne a aj predajňu U Dobrožrúta a začať sa venovať niečomu inému…
Po viacerých pokusoch, rozpravách a stretnutiach sme dospeli k tomu, že možnosť čislo 3 je osud.
Keďže už počas fungovania Dobrožrúta sme sa zaujímali o samostatnejší a slobodnejší život niekde v ústraní mimo mesta, tak po ukončení prevádzkovania v Bratislave, sme sa rozhodli usadiť na lazoch na strednom Slovensku, kde zveľadujeme starý spustnutý statok.
Viac o tomto projekte sa dočítate v tomto článku.
Témou tohoto článku je pečenie, ktoré zostalo mojou (a aj našou) vášňou aj naďalej.
Ja ako vyučený kuchár a čašník som k pečeniu chleba, pečiva alebo koláčov počas štúdia a praxe, pričuchol len veľmi zriedka.
Naplno sa môj záujem rozvinul, až keď sme začali piecť koláčiky a neskôr chleby a pečivo v pekárni U Dobrožrúta.
Začínal som sám ako cukrár, pekár a kuriér v jednej osobe. Tiež umývanie a upratovanie bolo v mojej réžii.
Hodiny strávené osamote v kuchyni boli previerkou mojich schopností, odvahy a zručností.
Úspechy aj pády, víťazstvá a prehry a systém pokus-omyl, mňa aj nás priviedol ku kroku prijať prvého zamestnanca a neskôr aj viacerých…
Začali sme podnikať ,,naostro,, bez predošlých skúseností, s minimom praxe a vzdelania a taktiež s pôžičkami.
Ani jeden z nás nemal finančné zázemie, čiže bolo potrebné si požičať, začať makať a dôverovať v návratnosť investície.
Pridajte si k tomu bývanie v podnájme v hlavnom meste a príchod potomka do nášho sveta.
Vzniká fajnový guláš, ktorý síce párkrát prihorel, ale vždy sa s chuťou zjedol.
Pečenie ma začalo skutočne ,,baviť,, a zdokonaľoval som sa najmä v zručnosti, rýchlosti, technológických postupoch a časovaniu.
Bolo to skutočne turbulentné obdobie, jazda. Množstvo zážitkov, úspechov aj pádov by zaplnilo aj malú knihu. Možno niektoré bližšie opíšem v ďalších článkoch…
Keď sa však vášeň k pečeniu začínala transformovať na biznis model (a teda z kuchyne sa odišlo ku byrokracii, finančným plánom, k počítaču a tlačiarni) začínal sa pomaly, ale isto vytrácať radostný pocit z tvorenia.
Aj to bol jeden z viacerých dôvôdov prečo sme sa rozhodli pre možnosť č.3 (viď text vyššie).
Poďakovanie patrí aj našim bývalým predavačom a majstrom pekárom vďaka ktorým som sa naučil mnohým zručnostiam.
Vďaka patrí aj snílkom a lajdákom, kôli ktorým som sa priučil zase iným znalostiam…A v neposlednom rade ,,veľké ďakujem,, všetkým zákazníkom, ktorí nás podporili nákupom, alebo aj pekným slovom či vrúcnym poďakovaním.
Po zatvorení prevádzok v Bratislave sme sa vydali na cesty. Keďže dom v Marianke, kde sme bývali, sme predali a kľúče od ,,nového,, sme ešte nemali stali sme sa kočovníkmi s obytným prívesom. Toto krátke ale intenzívne obdobie opisujem tu.
Pečenie nás stále sprevádzalo, hlavne ,,chlieb náš každodenný,, ktorý sme si piekli aj v prívese, prípadne na výlete , alebo návšteve u rodičov, ktorý nám občas poskytli strechu nad hlavou počas kočovného obdobia.
Prenesme sa teda spolu do súčasnosti, do našeho nového domovu, našeho gazdovstva, kempu, ubytovania, a aj mini pekárne v JEDNOM.
DOBRODVOR je miestom, domovom, ktoré spája všetky naše projekty, prácu aj záľuby.
Vrátili sme sa k pečeniu chlebíkov pre známich, rodinu, priateľov aj návštevníkov Dobrodvoru.
Znovu pečiem sám, v menších a niekedy väčších množstvách, ale hlavne s radosťou :)